Asi by som to mal nazvať najpríjemnejšia chvíľa za posledných sto rokov, aby si mi rozumela. Ten pocit, či vôbec si nájdeš na mňa čas, cez príjemnú debatu až po chvíľu, keď sme sa vybrali do prázdnej pizzerie počas hokeja na večeru.
Možno som moc rozprával /na mňa/, no potreboval som zo seba dostať nejaké malé ťarchy, ktoré ma kvárili už dlhú dobu. Sám pred sebou vystupujem ako zmierený s osudom a snažím sa oklamať sa, i keď sa už vôbec pred sebou nehanbím za plač, takže sa ani nemusím klamať.
A potom si ma zaskočila tým krásnym momentom, keď si ma objala. Cítil som ťa celú, tvoje prsia, brucho, stehná, celé telo, energiu a verím že aj trochu lásky. Teda celé spektrum vecí a skutočností, po ktorých tak bytostne túžim. Teda na to som prišiel pri tebe, resp. vďaka tebe. Strašne krátka krásna chvíľa a súčasne nádherný okamih večnosti. Naozaj sú chvíle, pre ktoré sa oplatí žiť. Ešte že sme si potom sadli, neviem ako by som to odšoféroval. Nevieš si predstaviť ako ti teraz rozumiem, keď sa vraciam v spomienkach na do nášho bytia. Teda ty asi vieš, len ja som to vtedy nechápal a necítil. Bál som sa to cítiť a asi som ani na to nemal. Ten moment bol pre mňa životný film. Nášho života. Preto si ho nepredlžovala, i keď som sa ta držal ako kliešť. Ako dieťa matky prisaté na prsníku, ktoré ešte nevie nič, iba to že ak ho odtrhnú, tak mu zoberú život.
Po tomto krásnom momente si vo mne aktivovala akúsi spomienkovo-preciťovaciu funkciu – vidím a cítim ťa častejšie a vo viacerých situáciách, ako predtým. Začína sa to piešťanským východom slnka a si vo vynárajúcich sa momentoch pri mne stále. Prežili sme spolu stovky rokov. Len som sa na všetko nemohol rozpamätať. A tá pamäť sa mi pomaly obnovuje a na moje denné svetlo vychádzajú situácie a momenty uložené hlboko vnútri, na ktoré som si nemohol dlho spomenúť a len som akosi vnútri cítil, že sa kedysi udiali. A čo ako detailne v spomienke študujem tvoje – teda naše objatie, neviem prísť na to , ktorý gombík a kde! si mi ho šťukla. Možno sa mi to s Tebou prisnije a vyriešim túto pre mňa najväčšiu záhadu.
A určite sa mi prisnije aj dom s veľkou knižnicou, odkiaľ si občas zobereš prečítať nejaké zaujímavé knižky von do záhrady plnej kvetov.