Na obed dneska v piatok sme mali bravčové medailóniky na zelenom korení s dusenou ryžou a omáčkou so zeleného korenia. Taký priam pôstny obed, lebo plátok medailónika bol nežne tenučký, teda hrubý tak zo 3 mm a pekne z oboch strán opečený, čím sa dosiahla aj jeho značná pevnosť a tvrdosť, aká u bravčového mäska nebýva až taká bežná.
A potom na komentár o hrúbke mäska prítomný spolusediaci a spolujediaci čašník Robo vysvetľujúco skonštatoval, že dneska nemajú ľudia ružové mäso radi. Určite chápem, že lepšie je dobre prepečené, veď podchvíľou sa na naše pulty dostane poľská, česká, brazílska aj naša pochúťka so salmonelou či iným danajským darčekom, ktorá pochúťkou zostane len po primerane dlhej tepelnej úprave a len tak nám nenarobí v organizme šarapatu.
S týmto racionálnym konštatovaním odôvodnenia nelásky k ružovému mäsku podaným fachmanom na slovo vzatým by som si dovolil ja, gurmánsky laik, ktorý zje všetko a ešte aj poďakuje, súhlasiť len čiastočne.
Pravda je totiž trošku zložitejšia.
Svoju pravdu majú aj biftekoví gurmáni, ktorí tú ( v momente vychutnávania) štipku rizika nevymenia za lahodnú ružovú šťavičku stekajúcu po brade. A to sa bavíme len o vychutnávaní poživne, teda o ružovom mäsku na tanieri.
Ale pozor!
Nie všetko ružové mäsko je len na tanieri a určené len na konzumáciu.
Máme tu predsa priam nekonečný sortiment jemnučkej ružovej delikatesy určenej len na ochutnávanie a zmyslové potešenie, ktoré nie je až tak plnohodnotne spojené s trávením.
Áno, vidíte a cítite to správne. Sú to všetky krásne a očakávajúce frnduľky, broskynky, pinduľky … chamuľky a žabuľky, ktoré ako magnet priťahujú mužské pokolenie. Hlavne niektoré orgány mužského pokolenia, určite hlavne tie zmyslové, veď ktorý chlap sa vie dostatočne vynadívať na očakávaním sa chvejúcu frnduľku? A potom si ju len tak ledabolo, ako keby nič prebehnúť horúcim jazykom a cítiť ten zvláštne nádherný trhavý pohyb vlhkého ružového mäska, opáčiť perami a ucítiť gejzír najneočakávejších očakávaní, ktoré tu radšej dneska nedám, lebo mi feministky zrušia blog.
Takže , takto to vidím ja.
Ružová je nádherná.
Onehdá tak trošku na túto tému letel vtip, ktorý som považoval za zhmotnenie jednej životnej múdrosti:
Chlapík príde do verejného domu, vybere si dievča a ide s ním na izbu. Vybral si najčiernejšiu slečnu čo tam mali, takú čiernu až s ľahko modrým odtieňom, teda takú krásnu ako noc.
Po pol hodke príde dolu, zaplatí a zobere si ešte nejaké pitie k stolu a tam sedí celý zadumaný a občas ako by sa sám so sebou rozprával.
Keď ho uvidí bordel mamá, je zhrozená, hneď si zavolá k sebe černošku a pýta sa jej, čo sa stalo, čo bolo, či bol pán spokojný.
A tá len kývla plecami, že nevie, čo je vo veci. A povedala, že si ju pán zavolať, posadiť na postel, stiahnuť gaťky, roztiahnuť nohy a on sa posadiť oproti na stoličku a tam jej kukať a hovoriť hm, hm, hm. Nuž a potom asi dokukať a zavreť nohy a ísť preč. A ona nevedieť čo pán chcieť.
Nuž teda zvedavá, nepokojná a nespokojná bordel mamá prišla pekne ku chlapíkovi, usmiala sa, a spýtala sa ho, či bol s našou novou čiernou krásnou slečnou spokojný.
A on že hej.
A len sedí. Nuž a bodrel mamá sa len nevinne zatvárila , či bol spokojný naozaj, lebo minule keď mal tie dve blondýnky vo švédskej trojke, tak sa obe slečny celý ďalší deň regenerovali, také boli pracovne unavené, a teraz… čo sa deje?
Tak sa chlapík rozhovorí:
„Ale viete, to zase tá moja otravná žena! Rozhodla sa , že chce novú kúpeľňu. A kamarátky jej poradili , že krásna kombinácia sú čierne kachličky s ružovým špárovaním. Tak som sa teda bol pozrieť, ako to bude vyzerať.“
Takže týchto niekoľko viet by som ukončil reminiscenciou na volebný slogan jednej kedysi silnej modrej politickej strany, po ktorej zostali už len silne zazobaní členovia, ktorí si v príhodných chvíľach priam na ružiach ustlali.
Ružová je dobrá !