Najradšej mám ženy, ktorým je všetko jasné. Klasika – telefonát. Zavolám, lebo ju chcem počuť. Ahoj, ako sa máš, čo robíš…. A vypočujem si to. Chvíľková minutáž nie je podstatná. A tak po pol – trištvrte hodke monológu, prerušovaného mojim občasným no, či hej, či ano, zrazu z telefónu vypláva otázka: „ A ty ako?“ Nuž a ja že: „Dobre“. […]

Nie, že by som ťa poznal, snáď len troška, väčšinou sú to len predstavy skombinované s prežitými reálnymi situáciami. A tak som rozmýšľal. Myslím, , že si súcitný človek. Dobrý človek. Myslím, že si súcitné dievča. Súhlasíš, že? A tu sa mi ukazuje jedna otázka na teba, ako na súcitného človeka, súcitnú a dobrú ženu. Skús si predstaviť nejakého svojho […]

Ako dieťa som si myslel a veril som tomu, že niekde hore (inde) existuje rovnaký svet ako je tu, s tými istými ľuďmi, prírodou a so mnou. A tiež sa tam deje to isté ako tu. Teraz tu máme teóriu paralelných svetov, či vesmírov. Duša si vyberá dieťa, do ktorého sa vtelí a tým aj rodičov, čím si vyberá prostredie, dedičné znaky, pravdepodobné a predpokladané situácie, […]