cathymane

Poznáte bájku o uvarenej žabke? Teda bájku o tom, že keď vhodíme žabku do horúcej vody, tak vyskočí, ale, keď budeme studenú vodu zohrievať, tak tam zostane a uvarí sa?
Reálnosť tohto príbehu bola aj experimentálne dokázaná. Pri pomalom zvyšovaní teploty , keď je rýchlosť otepľovania vody menej ako 0,02ºC za minútu, žabka nevyskočí, ale sa uvarí.Je to preto, lebo neustále prispôsobuje teplotu svojho tela okoliu a minie na to celú svoju energiu, a keď jej už dôjde, že je naozaj zle, nemá už silu vyskočiť. Ale pri vyšších rýchlostiach ohrevu vody žabka skáče a uniká. Takže je vlastne otázkou, či zabije žabku horúca voda, alebo jej nerozhodnosť a neschopnosť objektívne posúdiť situáciu a nebezpečenstvo z nej vyplývajúce.
Tak ako iné bájky, či staré príbehy, aj tento poukazuje na ľudské vlastnosti. Také, aj onaké. A hovorí, ako sa pomaly dostávame do začarovaného emocionálneho kruhu, ktorý z nejakého nám vlastného dôvodu nemáme silu rozťať, alebo to pokladáme za nemožné. Potvrdzuje mi to aj jedna moja nádherná kamarátka, volajme ju Katarínka.
Alebo žabka Katarínka.
Toto nádherné a rozumné žieňa – z toho dôvodu aj rozvedené, sa vzorne v rámci svojich možností stará o svoje deti a samozrejme chce žiť plnohodnotný život. Ako pracovný, tak aj súkromný.
Nuž a tak si žienka našla priateľa, slušného príjemného, obetavého a ochotného človeka, o ktorého by sa mohla vo chvíľach nepohody oprieť.
Čo viac si môže rozvedená žienka s deťmi priať? Nič! Iba ak by bola stelesnením Julie Roberts v Pretty Woman, aby čakala na svojho bohatého princa. A to ešte neni. Takže toto mohol byť happyend. Asi chvíľu aj bol.
A v jeden pekný deň sa chlapík zbalil a odišiel . A potom prišlo žienke Katarínke tisíc vyčítavých a urážlivých smsiek, kde si chlapík vylial srdce , teda všetku zlosť, ktorú dusil v sebe, lebo žienka žabka neskákala tak ako si on prial a hlavne určil. Lebo tá malá potvora žabka Katarínka má svoj rozum a vlastnú predstavu o živote. No kto by to povedal, že?
Nuž stalo sa.
Ale keďže žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí, tak sa situácia ukľudnila, chlapíkove emócie opadli, ľady sa pohli a prišiel Mohamed k hore. Vysvetlil našej žabke, že tie urážky tak nemyslel, že si to vytrhol z vlastného myšlienkového kontextu, že je dobrý a bohabojný človek, ktorý chce (za každú cenu) rozdávať lásku a žienka je tu na to, lebo je predurčená jeho lásku prijať.
Nuž, možno akurát vtedy nastal u žienky len taký malý výpadok v prijímaní zmyslu chlapíkovej komunikácie a preto žienka so zaslzeným očkom (aj keď žabky neplačú) prijala do svojho náručia a bytíka nášho hrdinu, aby sa znovu ujal svojho zahodeného žezla.
Ale keďže ľudia sa nemenia, po nejakej zjavne kľudnejšej dobe znovu zovrela v chlapíkovi jeho neomylná pravda , a pretože už ďalej nevydržal, vzhľadom na jeho psychickú labilnosť ( ktorú nevidí len jeho vyvolená a predurčená), znovu zbalil všetky švestky a spustil sms prúd atakov nielen na žienku, ale aj jej rodinu. Takže dosť! si povedala žienka, vráť kľúče a choď si po svojom. Ale v kútiku svojho srdiečka dúfala, sa chlapík k nej vráti, zmení sa a dozreje.
Dúfala presne tak, ako dúfajú žienky alkoholikov, že keď príde dieťa, potom druhé, tak jej milovaný určite prestane piť. Keď už nie kvôli nej, ako tisíc krát sľúbil a samozrejme nedodržal – a čuduj sa svete, vždy sa našiel na to nejaký pádny dôvod, tak určite kvôli ich plodom lásky. A to trvá a trvá. A potom, keďže žienky, ktoré sa zbavia svojho prvého alkoholika, sú vesmírom priťahované k ďalšiemu alkoholikovi, a potom k ďalšiemu, aby pochopili, že ľudia sa nemenia a nejaká žienka nie je pádny dôvod, aby sa ožratí hrdinovia zmenili. A tak aj naša žienka Katarínka otvorila svoje srdiečko niekomu, aby jej bolo dopriate osvietenie, že ľudia sa nemenia.
Tak kolobeh začal znova a potom znova a žienka žabka sa znovu necháva uvariť v horúcej vode sľubov a vízií labilného chlapíka, o ktorom už vie, že sa o neho nemôže oprieť, ako snívala .
A tak teraz znovu čučí v tej horúcej vodičke a odkladá vyskočenie do normálneho života. Lebo chlapíka ľutuje. Jasné, ilúzie, sľuby a priania, to všetko je už rozvarené, zostala len ľútosť, ktorá žabku drží v hrnci. A kača jedna, ona si je toho aj vedomá, ale bije sa to v nej a tak drží. Drží sa v horúcom hrnci a rozmýšľa svojou gebuľkou, aká je dobrá/sprostá a so stúpajúcou teplotou sa chystá na ďalšie rozhodnutie.
Žeby už konečné riešenie? Ale kdeže!
Naša žabka Katarínka je trpička, telom a hlavne dušou, taká malá macochistka, ktorá si potrebuje sama sebe dokázať, že aj u nej platí, že čo ju nezabije, to ju posilní.
A tak drží, akurát už neni vzťahovo nadržaná.
A možno jej dôjde po ďalšom opustení a odkopnutí, že jej srdiečko to už nevydrží. Lebo syndróm zlomeného srdiečka u uvarených žabiek nie je spôsobený traumou, ale je riešením rovnice dobrý = hlúpy.
A pretože veky vekov platí múdra myšlienka z Talmudu, že keď niekto zachráni jediný život, je to, akoby zachránil celý svet a keď niekto zničí jediný život, je to, ako keby zničil celý svet,tak snáď žabka Katarínka svojím krásnym modrým očkom mrkne na tento článoček.
A zapne jej.
A dôjde jej to.
A zachráni seba .
A zachráni svet.
Jej svet rodinky, lásky a životnej pravdy.
Držím palce (teda pazúriky) žabka Katarínka!