Najradšej mám ženy, ktorým je všetko jasné.
Klasika – telefonát.
Zavolám, lebo ju chcem počuť. Ahoj, ako sa máš, čo robíš….
A vypočujem si to.
Chvíľková minutáž nie je podstatná. A tak po pol – trištvrte hodke monológu, prerušovaného mojim občasným no, či hej, či ano, zrazu z telefónu vypláva otázka: „ A ty ako?“
Nuž a ja že: „Dobre“. (Považujte za vybavené).
Ale ona v mojom hlase čosi cíti. Nevie síce , čo to čosi je a to ju irituje, a preto zapína všetky svoje obvody (počet radšej nenapíšem) a graduje svoju predstavivosť . (Je nádherné, že ženy vedia z tónu jedného pomerne krátkeho a bežného slova ihneď a jednoznačne vydedukovať nepriestrelný záver).
Je jej jasné, že klamem.
Lebo mi nemôže byť dobre, keď to ona z môjho hlasu necíti. To, že cíti voňavku či vôňu niekoho iného, teda hlavne inej ženy, keď sa stretneme, to mi je jasné, tam funguje evolúcia. Ale jednoznačne vykonať verbálnu rekognoskáciu podľa neutrálne vysloveného jedného slova, to je už niečo! Niečo , čo vedia len žienky.
A tak telefonická debata pokračuje.
Ja: „Naozaj som v pohode.“
Žienka: „Prečo mi klameš, veď vieš, že ťa poznám. Čo je vo veci?“
Ja: „Ale naozaj nič, ako ti to mám povedať?“
Žienka:“ Kedysi si mi vravel všetko, a teraz si sa zmenil. ( Onehdá som bol bútľavou vŕbou)
Prečo?
Čo sa stalo?
Už ma nemáš rád?
Je za tým nejaká druhá?
Priznaj sa!“
Ja: „Ale prestaň, nič za tým neni.“
Žienka: „ Ja som to vedela, ty kurevník jeden! Všetci ste rovnakí! Ach , keby som toto vedela predtým, tak by som si ináč zariadila život a nedala by som si tebou ukradnúť svoje najlepšie roky!
Bože, ale som len bola sprostá! A toľkí mali o mňa záujem. Bože, čo som ja len na tebe videla, ja krava!
Keby si bol aspoň bohatý a úspešný ako tí tvoji kamaráti ( tí dvaja, ktorým sa zadarilo a sú mi permanentne vyhadzovaní na oči), ale ty nie! Ty si stále len to svoje a takto sme kvôli tebe dopadli. Teda hlavne ja!
Ja to už nevydržím! Ja niečo urobím (Daj bože ).
A ešte mi bude aj klamať!
A tu nastávajú možnosti:
1. Zloží presvedčená o svojej pravde. (Vďaka bohu za tie dary).
2. Vymyslím si niečo – no dobre, nasral ma kolega( šéf, zákazník, šofér, upratovačka…) v robote.
Ona na to:“ Ja som to vedela, tak prečo mi klameš, keď vieš, že aj tak na to vždy prídem, tak prečo mi to robíš, chceš ma naozaj nasrať! Aký to ja mám s tebou život. Čím so si to zaslúžila, ja úbohá?“
3. Zložím ja. Teda len teoreticky. Lebo takúto variantu si nemôžem dovoliť. Nemám čas celý večer počúvať o svojej drzosti a opovážlivosti a neslušnosti hraničiacimi v primitívnou vulgárnou mužskou drzosťou a tuposťou.
Takže keď nemám šťastie a nefunguje prvá možnosť, zachránim partnerstvo so spolubývajúcou zvolením optimálnej možnosti č.2 a nasypem si virtuálny popol na hlavu.
A pokračujem v životnej ceste znovu obohatený o opakovanú telefonickú životnú skúsenosť.
Veru tak jest, majú to tie žienky s nami veru ťažké, ba priam niekedy ešte ťažšie.
Celá debata | RSS tejto debaty