cathymane

Čakám celé dni na tvoj telefón.

Keď budeš mať náladu a potrebu a čas mi zavolať a porozprávať sa so mnou.

Je stav, ktorý si ty prežívala roky. Ďalšia strana tvojej prevrátenej mince. Netrvalo mi dlho, a ani si mi nemusela vyklopiť pocity rokov strávených čakaním na moje telefonáty, keď budem mať na chvíľu čas a budem ti môcť volať, bez ohľadu na teba, že ti budem rozprávať o mojej záhrade, deťoch a návštevách a ľuďoch a situáciách, pri ktorých si ty nebola. Preciťujem to. Dá sa na to zvyknúť. Nie, nie je to správne povedaná. Určite môj stav nevystihuje tvoju situáciu, keď si sa snažila vyrovnať so životom so mnou. Ja mám všetko, ako si mi povedala, vlastne som nič nestratil. Všetko mi ostalo. Áno, o to som sa snažil, nič nepokaziť, aby to zostalo všetko neporušené a funkčné. A naozaj to tak vyzerá. Ale to tak nie je. Sú veci o ktorých sa presvedčíme a cítime, že sú pre nás podstatné. A cítim to už aj ja napriek svojej citovej nádche. Tak teda čakám na tvoj telefón.