Najradšej mám ženy, ktorým je všetko jasné. Klasika – telefonát. Zavolám, lebo ju chcem počuť. Ahoj, ako sa máš, čo robíš…. A vypočujem si to. Chvíľková minutáž nie je podstatná. A tak po pol – trištvrte hodke monológu, prerušovaného mojim občasným no, či hej, či ano, zrazu z telefónu vypláva otázka: „ A ty ako?“ Nuž a ja že: „Dobre“. […]
Pokračovanie článku