Ako dieťa som si myslel a veril som tomu, že niekde hore (inde) existuje rovnaký svet ako je tu, s tými istými ľuďmi, prírodou a so mnou. A tiež sa tam deje to isté ako tu.
Teraz tu máme teóriu paralelných svetov, či vesmírov.
Duša si vyberá dieťa, do ktorého sa vtelí a tým aj rodičov, čím si vyberá prostredie, dedičné znaky, pravdepodobné a predpokladané situácie, čo prežije. Život je určitá škola, ktorou duša prechádza, kde skúškami sú vyrovnávania sa so životnými situáciami. A buď ich človek prekonáva a tým sa z nich v určitej miere poučí, alebo nie a potom sa v určitých obmenách a úrovniach opakujú, kým si „skúšku“ človek neurobí a nezvládne situáciu, ktorú potreboval v tomto živote pre svoj rast.
Preto treba aj doriešiť vzťahy, ktoré máme s osobami, ktoré sa nám pletú do života.
Lebo to nie je náhoda.
A nájsť silu odstrihnúť sa.
Celá debata | RSS tejto debaty